Traumy,

Ako vnímame traumu z detstva?

Čo je to trauma?

Slovo „trauma“ je gréckeho pôvodu a v preklade znamená rana, prebodnúť či prepichnúť.
Pojem psychická trauma sa spája s prežitím výrazne zaťažujúcej udalosti, pričom sa sústreďuje na jej dosah pre následný život človeka.

Pokiaľ sa v spoločnosti hovorilo o traume, veľmi často sa skloňovali najmä výnimočné katastrofické udalosti ako prírodné pohromy, človekom spôsobené nehody a násilie, vojny, prepadnutie, znásilnenie, prípadne náhle smrteľné ochorenie či smrť blízkych. Takéto udalosti môžu mať bezpochyby na človeka ťaživý až traumatizujúci účinok. Sú nečakané, sprevádzané veľkou dávkou strachu, bez možnosti kontroly a zmeny.

O čom sa však veľa nehovorí je fakt, že existuje oveľa väčšie množstvo zážitkov, ktoré môžu na človeka pôsobiť traumaticky. Ukazuje sa, že dennodenné stresy, opakujúce sa frustrujúce udalosti, ktoré negatívne ovplyvňujú sebaúctu a sebahodnotu človeka, dokážu spôsobiť rovnako závažné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, ako napr. prežitie prírodnej katastrofy.

Ako sa prejaví posttraumatická stresová porucha (PTSP)?

Všetky skúsenosti, ktoré človek zažíva môžu byť zdrojom vedomostí, zručností, skúsenosti. Osobnosť človeka sa stáva komplexnejšia, hlbšia, múdrejšia. Takýto potenciál majú aj ťažké a potenciálne traumatické udalosti, vyžadujú si však násobne viac vnútornej práce, zvyčajne sprevádzanej terapeutom.

Keď však nedochádza k spracovaniu traumatického zážitku (častokrát si ani neuvedomujeme, že to, čo sme zažili je trauma), nadmerne ťaživá udalosť môže znemožniť prirodzený vývoj človeka, pripomína sa znova a znova, spôsobí akési zaseknutie, či roztrieštenie prežívania. Spúšťa sa človeku kedykoľvek, keď aktuálna situácia vyvolá podobné pocity. Môže dochádzať k extrémnemu rozrušeniu alebo tzv. “zamrznutiu” a k neuváženému reagovaniu danej situácii. Niektorí ľudia na opis tejto situácie používajú pojem „pohltenie, prevalenie, zaplavenie“, ktoré nedokážu kontrolovať.

Jednou z psychických ťažkostí vyvolaných traumatickou skúsenosťou je posttraumatická stresová porucha (PTSP).
 
Príznaky PTSP sú rozdelené do troch kategórii:
     - znovuprežívanie udalosti v podobne flashbackov alebo nočných môr,
     - vyhýbanie sa pripomienkam traumy, tzv. spúšťačom či už vnútorným (myšlienky, emócie, predstavy) alebo vonkajším (miesta, ľudia, situácie),
     - nadmerné nabudenie (angl. hyperarousal), ktoré má podobu intenzívnej úľakovej reakcie alebo zvýšenej ostražitosti.

Samotná diagnóza PTSP vyžaduje prítomnosť aspoň jedného symptomu z každej kategórie. Okrem nabudenia a zvýšeného emočného prežívania sa v rámci tzv. ”disociatívneho podtypu PTSP” môže naopak objavovať pocit odpojenia od vnútorného prežívania a vonkajšieho sveta. Dosahy traumatických skúseností sa však zďaleka neobmedzujú iba na symptómy PTSP, ale môžu viesť k rôznym iným psychickým ťažkostiam (depresie, úzkosti, závislosti rôzneho druhu), narúšajú fungovanie vo vzťahoch, negatívne ovplyvňujú schopnosť pracovať a vzdelávať sa, môžu negatívne ovplyvňovať celkové zdravie.

Prečo sa venujeme tejto téme?

MUDr. Natália Kaščáková, PhD., výskumníčka, psychiatrička a psychoterapeutka realizovala v roku 2019 so svojím tímom výskum v reprezentatívnej vzorke obyvateľstva na Slovensku. Cieľom bolo zmapovať, či sa u ľudí vyskytuje spätne udávané zlé zaobchádzanie v detstve a ak áno, tak posúdiť súvislosti medzi traumatizáciou v detstve a vzťahovou väzbou a zdravím v dospelosti.

Pri rozhovoroch realizovaných dotazníkovými metódami s respondentmi odborníci posudzovali:
     - emocionálne týranie ako „verbálne útoky znižujúce sebaúctu alebo pohodu dieťaťa alebo akékoľvek ponižujúce správanie dospelého alebo staršej osoby namierené voči dieťaťu“,
     - fyzické zanedbávanie ako „zlyhanie opatrovateľov poskytovať dieťaťu základné fyzické potreby vrátane jedla, útulku, oblečenia, bezpečia a zdravotnej starostlivosti“,
     - emocionálne zanedbávanie ako „zlyhanie opatrovateľov napĺňať základné detské emocionálne a psychologické potreby vrátane lásky, prináležania, výchovy a podpory“.
     - okrem toho sledovali aj výskyt sexuálneho zneužívania a fyzického týrania.

Mnohí z nás majú za sebou ťaživé skúsenosti z detstva. Výskumníci sa však nezamerali iba na tento faktor, ale zisťovali aj fungovanie v blízkych vzťahoch a pýtali sa aj na prítomnosť dlhotrvajúcich ochorení v dospelosti, ako napr. hypertenzie, astmy, alergie, diabetu, dlhotrvajúcich úzkostí a depresie a rôznych bolestivých stavov (migréna, bolesti chrbta a iné).

Z výskumu sa podarilo zistiť, že emocionálne zanedbávanie spätne uvádza až 48% ľudí, emocionálne týranie 16% a aspoň tri typy zlého zaobchádzania (teda kombinovanej traumatizácie) 15% ľudí žijúcich na Slovensku.

Vo výsledkoch sa potvrdil predpoklad prepojenia medzi zlým zaobchádzaním v detstve a zdravotnými ťažkosťami tých istých ľudí v dospelosti. Najmä emocionálne zanedbávanie a týranie a výskyt kombinovanej traumatizácie významne predpovedá neskorší výskyt dlhodobých zdravotných ťažkostí ako sú hypertenzia, obezita, diabetes, astma, vredová choroba, rôzne typy bolestivých syndrómov (migréna, bolesti chrbta, bolesti v malej panve, bolesti iných častí tela), ale aj dlhodobé úzkosti a depresie.

Ako vzniká trauma z detstva a aký má dosah na dospelého človeka?

Vývinová trauma zasiahne do vývinu a rozvoju samotných štruktúr, ktoré majú proces spracovania zabezpečovať. Takýmto spôsobom je ovplyvnené fungovanie centrálnej nervovej sústavy, čo vyvolá zmeny, ktoré pretrvajú až do budúcnosti.

Často vyplýva z fyzického a emocionálneho zanedbávania a, alebo týrania, ktoré je pre dieťa ťažké zvládnuť a porozumieť mu. Takéto dieťa bežne nemá príležitosť zblízka pozorovať iné, zdravé vzťahy s inými rodičmi či opatrovníkmi a porovnať ich s tými svojimi. V takomto prípade sa nestretávame s jednou nespracovanou situáciou, ale so zasiahnutím celého spôsobu bytia.

Komplexná, vývinová trauma vzniká v detstve 
a je zakorenená tak hlboko, 
že si jej prítomnosť bežne ani neuvedomujeme.

Ako si pomôcť, ak si odnášam ťažkosti z detstva?

Niekedy sa zdá, že ťažkosti, ktoré prežívame sa dejú iba nám a sme akoby “vadní”. Je veľmi ťažké vysvetliť svojmu okoliu, z kadiaľ pochádza naše neadekvátne správanie. Ak sa človeku zdá, že si s tým nevie rady, je veľmi dôležité požiadať o pomoc odborníka. Počúvajte sa a zistite, či sa cítite na otváranie svojich ťažkostí. Pochopiteľne, niekedy je pre ľudí veľmi ťažké čeliť veciam, ktoré sa im diali ako bezbranným, inokedy nie sú pripravení konfrontovať svoju predstavu o skvelých rodičoch a priznať si, ak sa udalosti diali inak.

Zdroje:
Hana Vojtová: Trauma a disociace
MUDr. Natália Kaščáková, PhD.: Nepriaznivé zážitky v detstve ovplyvňujú zdravie, in Sociálna prevencia (odborný časopis), Národné osvetové centrum, 1/2022
Oficiálna stránka Slovenského inštitútu pre psychotraumatológiu a EMDR - http://www.emdr-sipe.sk/

Hľadáte niečo viac?