“Najlepší spôsob ako sa môžeme vzájomne liečiť, je počúvať naše príbehy.”
- Rebecca Falls
Pomáhajúce skupinové stretnutia sú spôsob ako sa môže, zväčša menšia, skupina ľudí spojiť a podporovať sa na ceste uzdravovania v sprievode facilitátora - frekventanta psychoterapeutického výcviku alebo už vyškoleného psychoterapeuta. Zatiaľ čo konkrétny formát a zameranie sa môžu líšiť, skupinová terapia zvyčajne zahŕňa pravidelné stretnutia počas určeného obdobia, čo umožňuje účastníkom budovať si vzájomnú dôveru a rozvíjať zmysluplné spojenia.
„Existuje dostatok výskumov z oblasti skupinovej terapie či skupinovej práce, ktoré dokazujú, že skupina má viacero benefitov, ktoré nie je celkom možné zrealizovať v rámci individuálnej práce s klientom. Najsilnejšie sú pocit spolunáležitosti a spolupatričnosti. Môže byť liečivé, keď vidíme, že aj druhí ľudia prežívajú niečo niekedy aj totožné alebo veľakrát podobné. Členovia skupiny si navzájom môžu poskytnúť podporu, uvidieť a porozumieť človeku a téme, ktorú rieši. Môže to byť aj veľmi inšpiratívne a klient získa rôzne pohľady na to, ako by sa moholl k svojej situácii postaviť. Dostáva živé vzory a vidí, kto čo má a ako s tým zaobchádza.“ hovorí psychoterapeutka Petra Klastová Pappová.
Už v ľudovej tradícií koluje výrok - s kým si, taký si - a práve na podobnom princípe stojí jedna z kľúčových súčastí pomáhajúcich skupín, jej aktívni členovia a ich vzájomná dynamika.
Ľudí, ktorí sú súčasťou skupín, väčšinou spája túžba pracovať na sebe natoľko, aby sa mohli postupne oslobodzovať od tráum minulosti a ďalej sa autenticky rozvíjať v harmónií s vlastnými potrebami a svetom okolo seba. Byť súčasťou takéhoto kolektívu je pre človeka prínosné.
„Všetci máme skúsenosti s ľuďmi a v prítomnosti konkrétnych ľudí sa nejako správame. Niekedy je veľmi liečivé, keď dostaneme spätnú väzbu. Skupiny, ktoré pracujú s psychodynamikou, pracujú veľa aj so spätnou väzbou. Úlohou terapeuta je korigovať, aby takéto reakcie neboli zraňujúce, ale zrozumiteľné. Naopak, čo tam nie je, je exkluzivita vzťahu, ktorá je prítomná v individuálnej terapii. Samozrejme chýba to, že by mal klient terapeuta iba pre seba, že je tu niekto, kto je tam v tej chvíli iba pre neho. “ dodáva existenciálna psychoterapeutka Petra Klastová Pappová.
Počúvať príbehy ľudí, ktorí prežívajú rovnaké ťažkosti, vám môže pomôcť z viacerých hľadísk:
Terapeutická skupina využíva kolektívnu múdrosť a empatiu, ponúka bezpečný priestor na sebavyjadrenie a osobnú transformáciu.
Skúsenej psychoterapeutky Klastovej Pappovej sme sa spýtali, ako vníma vhodnosť skupinovej terapie pri klientoch s rôznymi problémami: Určite sú niektoré problémy alebo diagnózy, kde sa dá paušálne povedať, že je vhodnejšia buď individuálna alebo skupinová terapia alebo kde skupinová terapia môže byť kontraindikáciou.
Veľmi silná komunita, ktorá spolu každý týždeň rieši veci sa vytvára pri liečbe závislostí. Sú len ojedinelé prípady, kedy niekto dokáže samostatne abstinovať. Bez terapeutickej komunity by liečba závislostí asi veľmi nešla.
Čo sa týka depresie, tam by podľa mňa bolo potrebné jednak vidieť, že v akej hĺbke je tá depresia, akútna a teda veľmi hlboká epizóda alebo je to tak trochu celý depresívny život. Taký človek by podľa mňa mohol zo skupinovej terapie profitovať. Pri akútnej depresívnej epizóde, hlbokej depresii, si myslím, že skupina by mohla byť obrovskou záťažou. Preto je dobré sa vždy s terapeutmi pred sedeniami naladiť, povedať im s akým zámerom do skupiny klient chce vstúpiť, otvorene hovoriť o svojom prežívaní. Vďaka tomu si klient, ale aj odborníci vedia lepšie zhodnotiť, či by bola skupinová terapia pre človeka vhodná alebo nie.“
Je dôležité zameranie skupiny, ktorá je ovplyvnená jej cieľom, vzdelaním a spôsobom práce psychoterapeutov. Sú skupiny, ktoré môžu byť veľmi konfrontačné - dáva sa tam veľa spätnej väzby. Skupiny, kde sa priamo členovia môžu provokovať k nejakej aktivite. Potom také, ktoré môžu byť veľmi podporné a jemné. Niekomu veľmi úzkostnému sa bude inak dariť v takej a inak v onakej skupine. Niekto by sa napríklad v podpornej, kľudnej, láskavej skupine nudil alebo by mal pocit, že ho nestimuluje k rastu.
Ja si osobne myslím, že človek má zodpovednosť nachádzať rôzne spôsoby riešenia svojich problémov, čítať si o tom, ísť na workshop, kde sa niečo nové naučí alebo nejakú novú techniku. Za zodpovednosť považujem nie to, že mne sa niečo udialo, ale to, že je to teraz moje. Ide o to ako ja s tým naložím, že toto sa mi udialo, lebo keď som bola dieťa, tak som to nevedela ovplyvniť, ale súčasťou dospelosti je aj prijať to, že sama sebe som si zverená a že sa o seba viem postarať.
Je to aj moja opakovaná skúsenosť aj z práce s klientmi - sebapoznanie a sebaošetrenie. Niekedy môžu byť veľmi dlhé a vždy sa ešte niečo nájde na čo si vieme spomenúť, na čom by sa dalo pracovať, čomu by sa dalo porozumieť.
Keď sa človek ošetrí alebo ošetrí to najdôležitejšie, tak prirodzene život dostane prednosť. Ja si myslím, že v poriadku keď človek ide do života kľudne s tým, že vie, že je tu ešte niečo, na čo by sa ešte mohol pozrieť. Alebo ma to napríklad v konkrétnych situáciách zabolí a musím sa potom nejako pozbierať.
Zažíva vzťahy a robí veci, už sa iba nezraňuje. Samozrejme, že nevyriešime úplne všetko. Nemusíme vyriešiť všetko. na koniec dodáva Petra Klastová Pappová.
Poďme sa spolu pozrieť na 3 strachy, ktoré nám môžu ísť hlavou pred prvým skupinovým stretnutím.
Bojím sa, že…
…ma ostatní budú súdiť → Odborníci vyberajú do skupiny ľudí tak, aby zaručili, že bude predstavovať prostredie bez hodnotenia, či odsudzovania. Každý v skupine je tu na to, aby pracoval na svojich vlastných ťažkostiach a keďže sa stretáva s ľuďmi, ktorí su mu podobní, je vysoko pravdepodobné, že bude chápavý a empatický.
…budú moje problémy v porovnaní s ostatnými pôsobiť nedôležito → Je dôležité si uvedomiť, že cesta každého človeka je jedinečná a účelom skupinovej terapie nie je súťaženie alebo porovnávanie sa. Navyše každá bolesť je subjektívna - ako fyzická, tak psychická a neexistuje na to “teplomer”. Dôraz je kladený na vzájomnú podporu a rast, kde sú skúsenosti a pokrok každého jednotlivca rešpektované a oceňované.
…neovládnem emócie → Emócie sú prirodzenou súčasťou terapeutického procesu a práve skupina poskytuje podporné prostredie na spracovanie a skúmanie týchto emócií.
Cieľom projektu Odpútaj sa je cez skupinové stretnutia pomáhať vyrovnávať sa s ťažkými skúsenosťami z detstva.
Ponúka bezpečné a podporné prostredie, v ktorom jednotlivci, ktorí majú psychické ťažkosti v dôsledku nepriaznivých udalostí, môžu bezpečne zdieľať svoje skúsenosti, vypustiť svoje emócie a nájsť útechu v porozumení a empatii iných, ktorí tiež čelili nepriazni.
Napriek bežným obavám z odsudzovania alebo silných emócií, je dôležité pristupovať k skupinovej terapii s realistickou perspektívou. Skupiny poskytujú prijímajúce prostredie, kde sa účastníci môžu podeliť o svoje skúsenosti vlastným tempom a získať pochopenie a povzbudenie od ostatných, ktorí mohli čeliť podobným problémom. Prijatím sily kolektívnej múdrosti a zdieľaných skúseností je skupinová terapia dôkazom liečivého potenciálu ľudskej interakcie a sily nájdenej vo vzájomnosti.
Pre klientov skupín bola účasť na skupinovej terapii veľkým obohatením:
“Skupinová terapia mi pomohla pochopiť, že každý máme rovnaké problémy, len o nich nehovoríme. Pocit, že v tom nie som sama, bol pre mna liečivý.”
“Skupina pre mňa bola odrazovým mostíkom pre ďalší sebarozvoj. Mala som šancu zistiť, aké je to môcť sa niekomu s plnou dôverou zdieľať. Často mnohí z nás zdieľali podobné zážitky alebo vzorce z detstva a ja som tak nadobudla vedomie, že pocity, ktoré zažívam sú validné.”
