Lenka bola v detstve svedkom toho, ako sa jej matka snažila chrániť pred hnevom jej otca. Rozbité sklo na zemi svedčilo a napätej situácii a plačúca mama sa jednou rukou držala na tvári, kde ju jej otec práve udrel. Lenkine srdce silno búšilo, adrenalín sa rozlietal jej telom, ale nedokázala konať. Zamrzla. Jej matka sa snažila brániť, ale Lenka tam len stála so slzami v očiach. Jej intuícia kričala, že musí konať, no telo sa nedokázalo pohnúť. Jej matka bola napadnutá a namiesto toho aby konala, mentálne a emocionálne sa vypla aby sa mohla vyrovnať s emóciami spojenými s udalosťou. Lenka zažila stav zamrznutia.
Cítili ste sa niekedy ako Lenka?
Takmer každý z nás zažil reakciu boja alebo úteku (fight or flight). Menej známa je reakcia zamrznutia (freeze) na podnet, ktorý je vnímaný ako hrozba. Tzv. zamrznutie je mechanizmus, ktorý nás tiež má chrániť pred prípadným nebezpečenstvom a intenzívnym stresom. Je to určitá forma rezignácie, ktorá slúži k sebazáchrane tým, že minimalizuje výdaj energie (napr. stratu krvi alebo iné škody, pretože ráta s tým, že by mohlo dôjsť k zraneniu). Problém nastáva vtedy, keď v tomto stave žijeme dlhší časový úsek. Bez toho, aby sme si uvedomili náš stupen stresu nevedome zamrzneme „funkčným“ spôsobom.
Čo sa deje s našim telom? Tzv. functional freeze môžeme popísať ako uzatvárací ventil, ktorý vo vypätej situácii bráni nášmu mozgu a nervovej sústave prijímať nové podnety na spracovanie a tak chráni celý organizmus pred kolapsom. Spolu s útokom a útekom predstavujú základné stratégie prežitia. Všetky spomenuté reakcie sú normálnymi reakciami na nenormálne situácie.
Podobne ako reakcie boj a útek, tak aj zamrznutie je formou nadmerného vzrušenia. V ťaživých momentoch, napríklad v prípade Lenky, sa prefrontálna kôra, ktorá nám v bežných situáciách pomáha kriticky myslieť vypne a kontrolu prevezme limbický systém (emočné centrum), ktorý reaguje intenzívnymi emóciami. Táto reakcia obmedzuje vnímanie, slová, pohyby a poskytuje mozgu a celému telu stabilitu. V prípade Lenky limbický systém vyhodnotil situáciu ako príliš nebezpečnú a práve imobilizácia pomohla Lenke zostať v bezpečí.
Existencia functional freeze nám demonštruje, že naše telo nám môže na jednej strane pomôcť prežiť stresovú situáciu, no na strane druhej, dlhodobé preniknutie do tohto stavu môže negatívne vplývať na naše fyzické a psychické zdravie.
Dôvody zamrznutia môžu byť rôzne. Môže sa jednať napríklad o dieťa, ktoré nemá uspokojené fyzické alebo emocionálne potreby, obeť zneužívania, alebo obeť nehody, prírodnej katastrofy, či inej ťaživej udalosti. Keď nemôžeme bojovať alebo utiecť, je to preto, že sme preťažení alebo nejakým spôsobom neschopní (napr. nemáme požadované zručnosti, vedomosti, situáciu nevieme vyhodnotiť), naše telo teda prejde do režimu zamrznutia, aby nás ochránilo.
Zamrznutie môže byť mnohokrát jednou z reakcii na traumu z detstva. Predstavte si Lenku, ktorá bola svedkom násilia páchaného na jej matke. V takomto prípade by človek pociťoval strach, paniku a hrôzu. Tieto intenzívne pocity by boli tak plné úzkosti, že málokto je obdarený nástrojmi potrebnými na to, aby zostal plne v prítomnosti a konal, nie to ešte dieťa. V domácnosti s agresívnym rodičom bez možnosti utiecť alebo bojovať sa Lenka prispôsobila a reagovala zamrznutím.
Táto obranná stratégia môže ovplyvniť život človeka, ktorý zažil ťaživú situáciu. Aj keď osoba nemusí zostať fyzicky paralyzovaná, môže pociťovať fyzické a emocionálne symptómy, ako je disociácia (odpojenie), úzkosť, depresia, či migréna a tým ovplyvňovať kvalitu jej života a zdravia. Osoba, ako napríklad Lenka, si môže osvojiť potláčať svoje emócie, pretože sa naučila, že zamrznutie je spôsob ako prežiť ťaživé a nepredvídateľné udalosti.
