Odpútaj sa logo
0

Naše myšlienky,
rady a príbehy

na jednom mieste.
Autor:
Juliana Gubišová
Odborná konzultácia:
Katarína N. Pázmány

Zistil(a) som, že mám traumu z detstva. Čo teraz s tým?

Cítite ťažkosti a spájate ich so svojím detstvom? Hľadáte akútne pomoc psychoterapeuta alebo psychotraumatológa? Prečítajte si, aké máte možnosti riešenia svojho problému. 

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že váš problém je komplexný a jeden spôsob liečenia ho pravdepodobne nevylieči. Komplexná alebo vývinová trauma zasahuje do základných spôsobov nášho fungovania a ovplyvňuje to, ako pristupujeme k sebe, k nadväzovaniu nových vzťahov, k fungovaniu v komunitách alebo aj náš pracovný výkon. 

Prejavy sú rôzne a preto aj liečenie a zmena musí prísť z rôznych strán. 

Máte preto rôzne možnosti:

1. Hľadajte pomoc psychoterapeuta

Z výskumov vyplýva, že ľuďom trvá odhodlať sa hľadať si odborníka pre duševne zdravie 2 až 3 roky. Keď sa už v tomto bode nachádzate, pravdepodobne bude trvať ešte ďalších pár týždňov či mesiacov, kým si vyberiete a aj sa na schôdzku dostanete. 

Hľadať si špecialistu pre traumu bude pravdepodobne ešte zložitejšie, pretože ich je na Slovensku veľmi málo. Na Slovensku funguje Slovenský inštitút pre psychotraumatológiu a EMDR, kde sú vypísaní všetci absolventi tohto výcviku. V týchto dňoch je však dopyt po ich službách enormný a preto väčšina z nich už neberie nových klientov. Je však dobre vedieť, že existujú a venujú sa liečeniu skrz rôzne metódy ako EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing). Pri odborníkoch odporúčame zvažovať to, 

  • či majú psychoterapeutický výcvik (alebo sa v ňom nachádzajú), 
  • či s vami rezonujú témy, ktorým sa venujú, (pozrieť si o nich viac), 
  • v akom smere pracujú (každý výcvik má svoj smer, ktorý má špecifické metódy práce, napr: sedí vám práca s telom? S nevedomím? Alebo sa skôr chcete zamerať na zmenu vašich návykov a presvedčení?) a či vás konkrétny smer oslovuje. 

Potom je to už iba o sympatiách, či preferencii pohlavia, ktoré si vyberiete. To, čo funguje vám, nemusí fungovať vašim známym. S odborníkom na mentálne zdravie sa ponárate do vášho vnútra a musí to byť príjemné a osožné v prvom rade pre vás.

2. Prihláste sa na skupinové sedenia

Okrem workshopov pravidelne organizujeme uzatvorené skupinové sedenia, ktorých cieľom je vytvoriť bezpečný priestor pre nadviazanie úprimných a hlbokých vzťahov s cudzími ľuďmi. V skupine je maximálne 8 členov a stretáva sa 10 týždňov na 1.5 hodiny za prítomnosti 2 odborníkov. Mnohí absolventi skupín nám písali, že vďaka sedeniam porozumeli tomu, že všetci máme rovnaké problémy, len o nich nehovoríme. A pocit, že v tom nie sú sami im prinášal liečenie.

3. Prihláste sa na workshopy 

S expert(k)ami, ktoré vám priblížia konkrétne problémy, ich vznik, porozumenie a možné riešenia. V odpútaj sa pravidelne organizujeme workshopy na rôzne témy ako: 

  • ako sa upokojiť pri zaplavujúcich emóciách, 
  • prečo som sama sebe najväčším kritikom?, 
  • ako porozumieť vzťahovej väzbe 
  • či aké sú najčastejšie mýty o terapii. 

Workshopy preukázateľne ľuďom pomáhajú otvoriť nové obzory, naučiť sa nové techniky alebo spoznať ľudí, ktorí prežívajú podobne veci, ako oni sami. Mnoho ľudí sa z workshopov rozhodne pokračovať na skupinové sedenia.

4. Zaujímajte sa o tému traumy

Emocionálne zanedbávanie je absencia emočnej podpory počas dospievania, kedy dieťa zažíva nedostačujúcu reakciu na emočné potreby, s ktorými prichádza a nedokáže sa v nich zorientovať. Ak sa napr. dieťa stane svedkom život ohrozujúcej udalosti (niekto blízky alebo kamarát sa ocitne v nebezpečenstve, vypukne požiar, …) a síce sa všetko skončí dobre, môže to v dieťati vyvolať emócie, s ktorými sa nevie samo poradiť. Ak rodičia navyše dieťa nechajú aby si s tým “poradilo samé” môže to mať za následok vytesňovanie náročných situácii v dospelosti a neschopnosť dosiahnuť progres cez svoj diskomfort.

Z výskumov doktorky Natálie Kaščákovej realizovaných v Čechách a na Slovensku vyplýva, že až takmer 50% dospelých ľudí spätne udáva, že zažilo v detstve emocionálne zanedbávanie. To je takmer každý druhý človek na Slovensku. Emocionálne zanedbávanie je preto veľmi často normalizované, zjednodušované, zľahčované. Reakcie okolia na jeho následky sú často len o tom, že „nie si dosť chlap“ alebo „to berieš príliš osobne, už to nechaj ísť, nezmeníš to“. Ťažkosti, ktoré si ľudia s takouto detskou skúsenosťou nesú sú reálne a sebazničujúce. Ich zľahčovanie môže byť pre traumatizovaného človeka ešte väčším prepadom do pekiel.

Máme šťastie na dobu, v ktorej žijeme. Téme emocionálneho zanedbávania sa venuje množstvo obsahu, v zahraničí o niečo viac, ako u nás. Ak cítite, že vaše ťažkosti majú napojenie na minulosť a rodinu, bude pre vás pravdepodobne náročné zmeniť svoje zabehnuté návyky zo dňa na deň. Môže byť preto pre vás osožné započúvať sa do rôznych výskumov, prístupov či liečení, ktorými si ľudia prešli a zistiť, čo je to, čo s vami rezonuje alebo vám pomáha vysvetliť správanie vašich rodičov, súrodencov či vás samých.

Naše odporúčania sú na tieto podcasty:

Podcast Nevyhorení s Natáliou Kaščákovou o tom, ako môže trauma z detstva formovať dospelý život človeka

Podcast Ľudskosť s Jozefom Haštom o teórii vzťahovej väzby, čo je prvá a najdôležitejšia väzba, ktorú si dieťa ešte ako bábätko vytvorí, a na ktorej sa stane závislé, aby prežilo

Podcast Ľudskosť s Hanou Vojtovou o komplexnej vývinovej traume a jej vplyve na fungovanie v dospelosti 

Podcast Ľudskosť s Janou Ashford o vysoko citlivých ľuďoch, ktorí sú bežnou súčasťou našej spoločnosti. Možno medzi nich patríte a aj preto na vás mali niektoré udalosti väčší psychický dopad, ako na ľudí vo vašom okolí

Podcast Ľudskosť s Lenkou Pavukovou Rušasorou o tom, aké to je, vyrastať s narcistickým rodičom, ktorý dieťa neustále manipuluje

Okrem podcastov je k dispozícii niekoľko hodnotných, rôznorodých kníh, ktoré vám môžu pomôcť lepšie porozumieť tomu, čo sa nám v detstve dialo a najmä, dať pocit, že v tom nie ste sami. Knihy v človeku znejú dlhšie, otvárajú emócie, môžete pri nich zastať a preto je vhodné hovorené slovo kombinovať s takouto formou sebavzdelávania.

Naše odporúčanie na knižky o traumách z detstva:

Lindsay C. Gibson: Keď detstvo bolí

Psychoterapeutka Gibson v knižke zrozumiteľne opisuje rôznorodé skúsenosti jej klientov a klientiek s emocionálne nezrelými rodičmi. V knižke nájdete prehľadne spísané najčastejšie formy správania takýchto rodičov, ako napr. že musia pokaziť každú radosť, že sú radi stredobodom pozornosti alebo nepoznajú zmiešané pocity. 

Besser van del Holk: Telo si pamätá

Doktor van der Holk sa roky venuje traume a jej vplyve na ľudský mozog, psychiku, správanie. Odbornejšia knižka, ktorá nestráca na jednoduchosti vysvetľuje, ako vzniká trauma, ako je možné si pomôcť a razí prístup, že keď vás niečo negatívne poznačí neznamená to, že ste zlyhali. Odporúčame, ak sa chcete viac ponoriť do témy traumy.

Hana Vojtová: Trauma a disociace

Slovenská psychoterapeutka v tejto publikácii vysvetľuje rôznorodosť tráum (napr. jednorázová a komplexná), ale aj následky, ktoré môžu prichádzať (odpájanie sa od ľudí a pocitov, chronická hanba a iné…). Odporúčame pre mierne pokročilejších čitateľov.

5. Hľadajte, zisťujte, načúvajte spätnej väzbe ľudí, na ktorých vám záleží

Traumatizovaní ľudia sa môžu na svet pozerať tak, že musia trpieť, nič dobré ich nečaká, že si žiadne vzťahy neudržia, či nezaslúžia. Aj keď môže byť začiatok naozaj ťažší, je potrebné začať od seba. Sama viem, aké je náročné zmeniť svoj pohľad na svet a zistiť, že so svojím životom viem niečo spraviť. Nie ste iba obeť, ste aj človek, ktorý sa o seba chce postarať. Mať s ľuďmi bezpečné a dobré vzťahy je drina, no oplatí sa to, pretože v úprimných vzťahoch nájdete mnoho priestoru pre liečenie svojich predošlých ťažkostí. Viete to aj vy, len musíte prebrať zodpovednosť za svoje ťažkosti. Pozorne načúvajte ľuďom vo vašom okolí, zvlášť tým, ktorým na vás záleží. Niektoré veci treba brať s nadhľadom, iné s humorom, iné sa pokúsiť zmeniť, avšak to neznamená, že máme lipnúť na tom, čo si myslia ostatní. Nakoniec ste vy ten človek, ktorý k tomu dá alebo nedá súhlas a je v poriadku povedať si, že vy to tak nevidíte, že to k vám nepatrí. 

A malá rada na záver: pri liečení následkov z detstva môže človek nadobudnúť v istom momente pocit, že sa o týchto veciach potrebuje rozprávať so svojím okolím, hľadať súcit a pochopenie, najčastejšie u ľudí, ktorí takéto správanie zavinili. Faktom však zostáva, že ak boli vaši rodičia emocionálne nezrelí vo vašom detstve, je veľká šanca, že sa tak budú správať aj dnes a vaša snaha o úprimný rozhovor vás iba viac zraní. Nechajte si tieto emócie a myšlienky pre seba alebo ich prineste na terapiu či na skupinové sedenie, kam patria. Ak môžete, dajte si od rodiny odstup a pri blbých otázkach odpovedzte (aj opakovane) čarovné: „Ja to mám teraz takto.“ 

6. Hľadáte akútnu pomoc? Ozvite sa ľuďom, ktorí sú tu pre vás 24/7

Ak je miera smútku neznesiteľná a akútna, netreba to podceňovať. Depresia je ťažká choroba, ktorá môže skončiť samovraždou. Na Slovensku máme profesionálnych dobrovoľníkov, ktorým sa môžete ozvať 24/7. Nenahradí to terapiu, ale môže vám to pomocť zniesť akútne chvíle. 

Kontakujte napríklad:

Chatová poradňa IPčko: https://ipcko.sk/chatova-poradna/ 

Linka Nezábudka: https://linkanezabudka.sk/ 0800 800 566

Tento článok vznikol vďaka finančnej podpore Goodrequest.

Hľadáte niečo viac?

Pridajte sa do našich pomáhajúcich skupín či workshopov.
Viac info
Odpútaj sa logo biele
© 2024 K slobode o.z.
Ochrana osobných údajov