„Aj minimálne priaznivé podmienky môžu v priebehu vývoja pôsobiť preventívne alebo ochranne. Aj ľudia pochádzajúci z veľmi deštruktívneho prostredia ho niekedy prerastú. Môže k tomu stačiť jediná láskavá postava, pomoc, pochopenie poskytnuté zvonka, talent alebo vrodená odolnosť. Vtedy s obdivom sledujeme, ako dokázali premeniť svoje nešťastie v zmysluplné poslanie alebo aj celkom obyčajne vytvoriť svoj malý kruh harmónie“

Ako píše Hana Vojtová vo svojej publikácii Trauma a disociace, aj náročné podmienky v ktorých vyrastajú niektorí ľudia môžu byť stimulom pre osobný rast a transformácia traumatických skúseností môže pomôcť jedincom prekonávať prekážky a opätovne nájsť zmysel v živote. 

V článku sa dozviete:

• Čo je to posttraumatický rast
• Ako sa prejavuje? 
• Faktory podnecujúce posttraumatický rast 

Porozumenie traumatickým udalostiam

Predtým než prejdeme k samotnej téme nášho článku, je dôležité, aby sme si pripomenuli základné informácie o traume, dôsledky jej vzniku a sprievodné prejavy.

Trauma v doslovnom preklade znamená rana. Ďalšie interpretácie pojmu trauma môžu byť napríklad slová ako prebodnúť či prepichnúť (takto sa tento pojem používa napr. v medicíne) Dôležité je uvedomiť si, že trauma nie je samotná udalosť, ale naša skúsenosť s ňou.

Napriek tomu, že trauma sa nám spája predovšetkým s ojedinelými katastrofickými udalosťami, za jej vznikom môžu stáť aj „nenápadné“ situácie a zážitky z nášho každodenného života - osočovanie, prekračovanie hraníc, kritika, či ponižovanie môžu byť prameňom psychického utrpenia.  Neustále prítomný stres alebo frustrácia môžu negatívne pôsobiť na našu sebahodnotu, či úctu k sebe samému. Ich dopady môžu byť podobné, ako pri prežití katastrofickej udalosti a netreba to poceňovať. 

Dopady traumy siahajú až do oblasti psychických porúch. Posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD) radíme medzi psychické poruchy a vzniká ako jeden z dôsledkov prežitia traumatickej skúsenosti. Diagnóza PTSD vyžaduje existenciu aspoň jednej z kategórií:

1. znovuprežívanie traumatickej udalosti vo forme flashbackov,

2. izolovanie sa od všetkého, čo môže pripomínať traumatickú udalosť,

3. nadmerné vzrušenie, ktoré sa prejavuje výraznou úzkosťou alebo zvýšeným stavom pohotovosti.

Čo sa deje s našim telom na fyziologickej úrovni alebo AKO VZNIKÁ TRAUMA?

Kľúčovou oblasťou v prežívaní ťaživých a traumatických skúseností v našom tele zohráva centrálna nervová sústava (CNS).

Všetky informácie, ktoré k nám prichádzajú musia najskôr prejsť mozgovou štruktúrou nazývanou talamus. Obrazne môžeme talamus opísať ako “vstupnú bránu”, ktorá triedi informácie k ďalšiemu spracovaniu. V tomto momente prichádza na rad amygdala, známa štruktúra limbického systému, ktorá odlišuje medzi bezpečnými a nebezpečnými podnetmi. V momente, kedy amygdala zachytí signál, ktorý vyhodnotí ako ohrozujúci, ihneď spustí stresovú reakciu, čo znamená, že komplexný proces spracovania informácií preruší ešte predtým, než si nebezpečnú situáciu uvedomíme na racionálnej úrovni. 

Na jednej strane nás má toto náhle prerušenie ochrániť pred podnetmi, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť, na strane druhej, nedochádza k integrácii, obmedzuje našu schopnosť správne identifikovať varovné signály a adekvátne na ne reagovať a tým zabraňuje v plnom prežívaní nášho života.

Ale nemusí to tak byť a práve tu prichádza koncept “posttraumatického rastu”.

Aby sme porozumeli tomu, ako môže človek po traumatickej skúsenosti zažiť pozitívnu premenu, je dôležité vnímať vzťah (a aj rozdiel) medzi traumatickou skúsenosťou a posttraumatickým rastom. Rozpoznanie toho, čo je trauma, ako na nás vplýva a aké sú jej následky nám poskytuje dôležitý základ pre pochopenie konceptu posttraumatického rastu.

Ako sa dá z traumy vyrásť?

Posttraumatický rast je pozitívna psychologická zmena, ktorú môžeme pozorovať u niektorých jedincov s históriou traumatickej skúsenosti. Koncept, ktorý bol vyvinutý v 90. rokoch minulého storočia nepopiera trápenie, ktorým si prešli traumatizovaní ľudia, ale predpokladá, že nepriazeň životného osudu môže spôsobiť pozitívne zmeny v chápaní seba, druhých a sveta.  

Takmer 50% ľudí zažíva posttraumatický rast ako jednu z reakcii na traumatickú udalosť.  

Aj keď traumatické udalosti spôsobujú utrpenie a ťažkosti, za určitých podmienkach môžu okrem iného podnecovať pozitívne zmeny ako je rast, sila a odolnosť osobnosti. 

Aké sú znaky posttraumatického rastu?

Napriek tomu, že existujú presvedčivé dôkazy o negatívnych dôsledkoch traumatickej skúsenosti na psychické a fyzické zdravie jedincov, podľa autorov konceptu posttraumatického rastu, Tadeschi a Calhoun, aj tie najzávažnejšie traumatické zážitky môžu v určitých podmienkach viesť k pozitívnym výsledkom. Autori identifikovali tri obsiahle kategórie, v ktorých môže dôjsť k pozitívnej zmene a rastu. Poďme si ich bližšie predstaviť: 

• zmena vo vnímaní seba samého: V rámci zmeny vo vnímaní vlastnej osoby si môžete všímať znaky osobného rastu. Napr. vedomie, že dokážete zvládať náročné situácie a že ste silnejší ako predtým. Zdá sa, že prežívanie ťaživých momentov poskytuje obrovské množstvo informácií o vlastnej sebadôvere  a odolnosti.  
  
• zmeny v medziľudských vzťahoch: Ľudia zasiahnutí traumou prichádzajú často do bodu, kedy je pre nich liečivé rozprávať sa o dôsledkoch ich traumatických skúseností. To prirodzene vedie k väčšiemu sebaodhaleniu vlastného prežívania. Podľa autorov môže práve táto nová skúsenosť a sebauvedomenie viesť k posilneniu celkovej schopnosti vyjadriť svoje emocionálne potreby, prijímať pomoc od druhých ľudí a rozvíjať pozitívne sociálne vzťahy. Rovnako si môžu pestovať pocit blízkosti s ostatnými a rozvíjať vedomie, že v čase krízy sa môžu spoľahnúť na blízke osoby a podporné komunity. 
  
• zmena životnej filozofie: Zmena filozofie života je poslednou z trojice, ktorú jedinci vyrovnávajúci sa s traumou uvádzajú ako benefit prichádzajúci s náročnými životnými udalosťami. Hlbšie pochopenie spirituality a viery v seba samého je významným znakom obratu svojho nešťastia na rozvoj a rast svojej osobnosti. 

Nezabúdajte, že každý kráča životom vlastným tempom a ak ste vyššie spomínané znaky posttraumatického rastu nevideli na svojej ceste uzdravenia, je to v poriadku a neznamená to, že sa niektoré znaky nemôžu vo vašom živote objaviť neskôr. 

Čo pomáha pri liečení traumy z detstva? 

1. Terapia: Viacerí odborníci a odborníčky (ako aj ľudia v minulosti trpiaci na PTSD) sa zhodujú na pozitívnom vplyve, ktorá so sebou prináša terapia. Prostredníctvom terapie je možné pomôcť jednotlivcom zvládnuť príznaky PTSD, depresie, úzkosti, či iných prejavov traumatickej skúsenosti a integrovať túto skúsenosť do života človeka. To môže byť kľúčovým faktorom pre dosiahnutie osobného rastu po traumatickom zážitku. Schopnosť emocionálne spracovať traumatické udalosti a smútok prostredníctvom terapie sú jedným z hlavných faktorov, ktoré podporujú posttraumatický rast. 
   
2. Porozumenie traumatickým udalostiam: Dopad traumatických udalostí má mnoho aspektov, začínajúc od toho ako ovplyvňuje naše fyzické a psychické zdravie, až po to ako ovplyvňuje naše emocionálne reakcie a medziľudské vzťahy. Neustále vzdelávanie sa v oblasti traumatológie vám môže pomôcť poskladať mozaiku uvedomenia, ktorá vám pomôže orientovať sa vo vlastnom procese uzdravenia. 
   
3. Podpora okolia a komunity: Výskumy naznačujú, že socializácia a podporná komunita môže zrýchliť proces nástupu posttraumatického rastu. Zapojiť sa do podpornej skupiny, kde budete mať príležitosť stretnúť ľudí, ktorí prešli podobnými skúsenosťami, môže pozitívne ovplyvniť vašu schopnosť spracovať ťaživé a traumatické udalosti z vášho života a podporiť váš osobný rast. 

Posttraumatický rast je ukážkou ľudskej odolnosti a schopnosti prekonávať prekážky, ktoré nám život stavia do cesty. Naša schopnosť spracovať traumy a vystúpiť z nich silnejší a múdrejší je dôkazom nášho vnútorného potenciálu a sily, ktorú v sebe nosíme. Terapia, informovanosť a ľudia okolo vás môžu byť jedným z kľúčových faktorov, ktoré vám ukážu, že aj po tme môže prísť svetlo. 

Nezabúdajte, že v tom nikdy nie ste sami a vyhľadať pomoc je prirodzená cesta ako rásť a byť silnejší ako kedykoľvek predtým. 

Zoznam použitých článkov: 

Vojtová H. (2023). Trauma a disociace. Portál.